Ako sa naučiť po anglicky

Životaznalý klasik raz povedal: „Najefektívnejší způsob, jak se naučiť cizí jazyk, je zalíbit se do holky, která tím jazykem mluví.“

Nie každého stretne takéto šťastie (resp. smola), no cudzí jazyk sa treba naučiť tak či onak. Schopnosť dorozumieť sa po anglicky na určitej úrovni je samozrejme základnou podmienkou štúdia v Británii. Častokrát sa však stáva, že stredná škola nedokáže zabezpečiť uspokojivú výuku angličtiny (s čím máme sami skúsenosti). V tom prípade nezostáva nič iné, ako sa jazyk naučiť vlastnými silami a vo vlastnom voľnom čase.

Angličtina nie je práve najľahším jazykom. Obsahuje veľké množstvo rôznych pre nás neprirodzených konštrukcií, či už ide o členy, v ktorých používaní sa spočiatku hľadá logika len veľmi ťažko, alebo „milión“ rôznych časov.

Gramatika

Snáď neurobíme nežiaducu reklamu, keď povieme, že asi univerzálne najobľúbenejšou učebnicou je English Grammar in Use od Cambridge University Press. Je primárne určená na samoštúdium, jej lekcie sú strohé, prehľadné, a postupne vystavajú celé základy anglickej gramatiky. Naviac obsahuje plno konkrétnych situačných obrázkov, ktoré veľmi pomáhajú prestavivosti študujúceho. No a samozrejme nechýba množstvo cvičení aj s odpoveďami.

Čítanie kníh

Táto činnosť zvyšuje slovnú zásobu a zároveň napomáha odhaľovaniu množstva slovných spojení a vetných konštruktií, ktoré sa nikdy nebudú dať mechanicky „naliať do hlavy“ z učebnice už len preto, lebo žiadna učebnica ich nikdy nebude môcť obsiahnuť. To, že čítať anglickú knihu si spočiatku vyžaduje veľa námahy, asi spomínať netreba. (Po čase sa to však ľahko môže otočiť, keďže anglické slová neobsahujú dĺžne, mäkčene, ležaté dvojbodky a iné vnímanie textu znepríjemňujúce príšernosti tak, ako to má v zlozvyku slovenčina, a teda sú pre oči ľahšie rozoznateľné.) No veľmi záleží na tom, koľko námahy je čitateľ ochotný venovať pozorovaniu umeleckých výrazov v knihe. Niektorí ľudia majú tedenciu knihu len preletieť s tým, že obsahu približne rozumejú a to im stačí. Takto si však z angličtiny nič neodnesú. Slová, slovné spojenia a metafory, ktorým nie úplne rozumieme a ktoré nemusia byť nevyhnutné pre celkové pochopenie kontextu, by sme rozhodne nemali preskakovať. Mali by sme si ich najskôr vyhľadať v slovníku (v dnešnej dobe elektronických slovníkov odpadá zdĺhavé listovanie), následne zapísať, aby sme sa k nim ešte niekedy v budúcnosti dokázali vrátiť a zopakovať si ich, a napokon samozrejme v prípade metafor aj vychutnať dobrý pocit vyvolaný ich umeleckou hodnotou.

Rôzne knihy majú samozrejme rôzne úrovne angličtiny. Určite netreba začínať staršími klasickými dielami obsahujúcimi kvetnatý jazyk a častokrát zdĺhavé opisy predmetov, ktoré by človek neidentifikoval ani v slovenčine. Okrem toho, anglickí autori majú tendenciu písať zložitejšie ako americkí. Hocijaká „brakovejšia“ literatúra, ktorá bola pred ešte pred pár rokmi na titulke všetkých obchodných centier a pri ktorej sa mnoho ľudí zaprisahalo, že „takú blbosť by som si nikdy nekúpil“, na začiatok bohate postačí.

Taktiež určite stojí za to si občas kliknúť na stránky anglických/amerických denníkov a prečítať nejaký článok, prípadne stĺpček. Takto si naviac človek udržuje vzťah s anglofónnym svetom, čo je pre vzťah k angličtine celkom podstatné.

Písanie

Naučiť sa písať si vyžaduje o trochu viac námahy. Človek je nútený organizovať svoje myšlienky na papieri/monitore tak, aby ich neskôr bol niekto iný schopný pochopiť, prípadne precítiť. Naviac, písanie si – na rozdiel od čítania – vyžaduje spätnú väzbu, to jest pohľad niekoho, kto bude schopný kvalifikovane posúdiť kvalitu vyprodukovaného textu. Tu však ťažko poskytnúť univerzálnejší návod na prípravu.

Ako príklady by mohlo poslúžiť písanie si denníčka z dovolenky alebo dohodnutie sa s priateľmi na výmene mailov po anglicky. Podstatné je nájsť človeka, ktorý bude schopný naše výtvory odkontrolovať a ktorému budeme môcť dôverovať v tom, že kontrolu „neodflákne“.

Počúvanie & rozprávanie

Toto je celkom delikátna záležitosť. Pokiaľ práve neštudujeme na bilingválnom gymnáziu alebo nemáme skvelú učiteľku angličtiny, donútenie sa konverzovať bude niečo stáť. Najjednoduchšie je prihlásiť sa do jazykovej školy alebo na zahraničný študijný pobyt. Inou možnosťou je hľadať spôsôby, ako sa stretávať s ľuďmi s iných krajín.

Čo sa týka porozumenia hovorenej reči, asi každý tuší, že najefektívnejším (a ľahko dostupným) učiteľom sú filmy. Začať možno pozeraním jednoduchých amerických sitcomov ako Simsonovci, Futurama, Big Bang Theory a iné. Treba si uvedomiť, že titulky značne znemožňujú sústredenie sa na to, čo postavy hovoria – čo samozrejme je primárny dôvod pozerania – a teda po pár úvodných večeroch a jemnom zvyknutí si na výslovnosť sa netreba báť ich odstrániť a skúsiť si to bez nich. Pri filmoch opäť platí to isté, čo pri knihách: nejde len o celkové pochopenie kontextu, ale hlavne o použitie jednotlivých slov a spojení vo vetách. Ak nejakej scéne neporozumieme na prvýkrát, vrátime film o minútu nazad a pozrieme si ju ešte raz alebo rovno aj dvakrát.

Pre fajnšmekrov, keď už vieme rozprávať a radi by sme nadobudli nejaký špecifickejší, „more native“ prízvuk tak, aby nás hneď niekto v zahraničí nezaškatuľkoval ako Rusov alebo v lepšom prípade Východoeurópanov, nezostáva nám nič iné ako sa presťahovať do danej krajiny. V tejto oblasti ale znova treba očakávať nové výzvy. Opäť nebude stačiť len porozumieť tomu, čo nám hovoria. Treba vnímať výslovnosť jednotlivých slov, ktorá sa častokrát líši od našich predstáv. A keď už aj ako-tak zvládame prízvuk, ešte stále tu je intonácia, tj. výška tónu, s akou sa vyslovujú jednotlivé časti viet a otázok. Tá je zvlášť v Anglicku veľmi neintuitívna, ich jazyk je omnoho „spevavejší“ ako napríklad jazyk Američanov, ktorého sme sa nasýtili pozeraním sitcomov, alebo aj slovenčina.

Practice makes prefect

Naučiť sa cudzí jazyk rozhodne nie je zadarmo, investujú sa nielen financie, ale hlavne námaha a voľný čas. Existuje však množstvo ľudí, ktorí vyhodili nemalé prostriedky na jazykové školy či privátnych lektorov, no nakoniec z toho kvôli nedostatku odhodlania nič nebolo (opäť, sami máme skúsenosti s inými jazykmi).Takže na záver to najpodstatnejšie: bez pravidelného tréningu a prípravy ani nemá zmysel začať.

Autor: Peter Vanya